Príbehy tatranských štítov (TV seriál)

Dvojdielny dokumentárny film Pavla Barabáša o histórii objavovania tatranských štítov. Na pozadí krásnych a majestátnych obrazov hôr sa odvíjajú aj príbehy...
Více textu

Dvojdielny dokumentárny film Pavla Barabáša o histórii objavovania tatranských štítov. Na pozadí krásnych a majestátnych obrazov hôr sa odvíjajú aj príbehy ľudí - prvých objaviteľov, ktorí zanechali trvalú stopu pri odkrývaní ich tajomstiev. Významná je aj druhá línia cyklu, v ktorej sa zobrazuje na historizujúcom pozadí, reflexívnym mozaikovým spôsobom, súzvuk obrovskej sily najkrajších, ale i najmenších veľhôr sveta s ľudskými osudmi, ktoré dotvárajú výslednú emocionálnu fresku fenoménu Vysoké Tatry.
Jednotlivé časti:
1.-Súboj velikánov - Vysoké Tatry majú na slovenskej a poľskej stane takmer tisíc vrcholov. Oddávna k nim ľudia dvíhali svoj zrak a hádali, ktorý končiar je najvyšší. Z liptovskej strany sa celkom jednoznačne javil ako najvyšší Kriváň. Prečo sa stal symbolom Slovenska práve tento z každej strany krivý štít? Dlhé roky hľadali a ťažili ľudia v jeho útrobách. Napokon pochopili, že to najcennejšie je na jeho povrchu. Z poľskej strany Tatier nik nepochyboval o výškovom prvenstve Ľadového štítu. Impozantný končiar lákal aj berlínskeho profesora, ktorý zorganizoval prvovýstup. No na jeho vrchole nikdy nestál. Ako tento výstup prebiehal? Byť najvyšší neznamená vždy víťazstvo. Štít Františka Jozefa, Štít legionárov, Stalinov štít. Tieto všetky mená Gerlach zažil. Uzurpovaný panovníkmi aj vodcami. Obliehaný každoročne tisíckami turistov, ktorí sa túžia dotknúť kríža na najvyššom mieste Slovenska. Kríža, ktorý nesie silný príbeh o ľudskej prehre a pokore. Kríža, ktorý stelesňuje prosbu o odpustenie za to nevykonané...
2.-Sny o slobode - Ganek nepatrí medzi štíty, ktoré zaujmú pri pozeraní na panorámu Vysokých Tatier z nížiny. Ale je to jedna z najobtiažnejších lezeckých stien, ktorá v kolmici meria viac ako 300 metrov. V roku 1895 na Ganek prvý krát vystúpil Klimek Bachleda. Najznámejší horský vodca v Poľsku vystúpil ako prvý aj na okolité štíty. Fenomenálna ostrá hrana spadá na jednej strane do Poľska a na strane druhej na Slovensko. Vystupujúc na vrchol, človek balansuje a zatajuje dych. Žabí kôň je miestom prvého športového lezenia v Tatrách. Tu sa stala aj prvá tragédia športového lezenia v roku 1906. Sen o slobode sníval Oldo Bublík, mladý chatár z chaty pod Rysmi. Komu postavil kríž na Vysokej? Tragická udalosť ho dohnala k tomu, aby takto vyjadril svoj protest proti utláčaniu ľudskosti, náboženstvu a inteligencii. Komunisti trvali na tom, aby bol kríž zlikvidovaný. Aj keď išlo o príkaz, nik si to však netrúfol urobiť. A Oldo Bublík ostal pri kríži naveky.
3.-Velikáni vrcholov - Keď stál šestnásťročný chlapec na brehu Morského oka a sledoval impozantný štít, ktorý sa nad ním týčil s viac než kilometrovým prevýšením, pocítil túžbu. Chcel byť prvý na jeho vrchole. Čo ho hnalo vyliezť na Mengusovský štít? Túžba po uznaní a ocenení, alebo túžba po zdolaní nezdolateľného a prekonaní seba samého? Jeho prvovýstup zmenil v Tatrách mnohé. V 17. storočí ľudia verili, že najvyšší štít Tatier je Lomnický štít. Dobyť ho, bolo najsmelšou vidinou kežmarských študentov. Dodnes sa však nevie, komu sa to podarilo ako prvému.Posadnutosť byť prvý na najvyššom štíte sa v 20.storočí zmenila na posadnutosť vyliezť jeho kolmú západnú stenu. Vyzývavá stena a línia v nej nedala spávať dvom vynikajúcim lezcom. Jeden z nich omylom zobudil svojho rivala a o vytúžené prvenstvo prišiel. Ale tí najlepší vždy zaplatia v horách vysokú cenu...
4.-Posledný z posledných - Do augusta roku 1902 na ňom nestál žiadny človek. Ostrý štít je jeden z posledných zdolaných štítov Tatier. Tak náročný, že ani skúsení horskí vodcovia pre neho nemali iné pomenovanie ako „ten prekliaty pes". A predsa sa Karolovi Englischovi za zdolanie nezdolateľného nedostalo uznanie. Pochybnosti o jeho viac než 30 prvovýstupoch ho tak znechutili, že z Tatier odišiel. V Tatrách ostal navždy Christian Kraft von Hohenlohe, pruské knieža a tretí najbohatší človek v Európe na prelome 19. a 20. storočia. Bez neho by dnes Tatry nevyzerali tak, ako ich poznáme. Javorový štít dodnes zhora chráni jeho zver v hlbokých dolinách. Hohenloheho stopy ostali nielen v tatranskej prírode, v princípoch jej ochrany, ale aj v mysliach ľudí. A iba malý krôčik bol potrebný k tomu, aby aj časť poľských Tatier bola dnes slovenská. Prvovýstup na Prostredný hrot oslávil Edmund Téry na jeho vrchole šampanským. Možno už vtedy cestou dole, keď ho chytilo krupobitie, zauvažoval nad výstavbou dnešnej Téryho chaty. Prostredný hrot láka horolezcov dodnes. Najmä vďaka unikátnej platni s puklinou v strede.Tá nedala spávať tým najlepším lezcom, fotografom a ani pavúkom...
 (oficiální text distributora)
Méně textu